Deti trávia v kolektíve svojich spolužiakov prevažnú časť dňa. Šikanovanie má rôzne formy a prejavy a vôbec nemusí byť viditeľné navonok, môže k nemu dochádzať aj mimo školy, na ulici či na internete. Obete šikanovania si však môžu niesť následky aj celý život, preto je potrebné venovať tomuto problému zvýšenú pozornosť zo strany učiteľov aj rodičov. Deti sú šikanované vulgárnymi nadávkami, výsmechom, ohováraním, vyčleňovaním z kolektívu, ničením vecí a školských pomôcok, vyhrážaním, fyzickým ubližovaním i sexuálnym obťažovaním. Rodič potrebuje venovať pozornosť všetkým zmenám správania sa svojho dieťaťa. Ako komunikuje, či rado chodí do školy, či má pokojný spánok, či sa dokáže sústrediť na učenie. Úlohou rodiča je všímať si dieťa a v prípade akýchkoľvek pochybností sa obrátiť na učiteľa i psychológa. Dieťa môže byť aj svedkom šikanovania a bojí sa to povedať. Deti je potrebné učiť komunikovať o ťažkostiach a viesť ich k zodpovednému prístupu v situáciách, ak sa okolo nich deje niečo zlé.
Čo má rodič naučiť dieťa
- Ak si obeťou šikanovania, zdôver sa dospelému, ktorému veríš a chráň sa!
- Ak šikanujú tvojho spolužiaka, nie je správne schvaľovať agresívne správanie spolužiakov.
- Nie je správne ani odsudzovať niekoho, kto je iný, možno menej sympaticky, slabší, má iné názory a záujmy, má nejaký fyzický, či iný hendikep.
- Nie je správne mlčať, keď cítiš nespravodlivosť, nečestnosť, ponižovanie druhých.
- Nie je správne nechať sa ovplyvniť alebo presvedčiť agresormi, aby si mlčal.
- Nie je správne nečinne sa prizerať alebo byť ľahostajný, keď sa staneš svedkom šikanovania. Hovorí sa o „žalovaní“ ako keby to bolo niečo nemiestne a nedôstojné. Keď niekto ohlási šikanovanie, vôbec to neznamená, že je slaboch. Naopak, dokazuje to, že sa nebojí a že má dosť sebavedomia, aby sa šikanovať nenechal.
- Ak vieš, že je v Tvojom okolí niekto šikanovaný, povedz to rodičom, triednej učiteľke, koordinátorovi prevencie alebo niekomu dospelému, komu Keď do Teba niekto zapára, nedaj sa vyprovokovať ani vyrušiť, aj keď sú viacerí.
- Môžeš im povedať, aby vypadli, kričať „NIE“ alebo utekať preč. Ale musíš to urobiť nahnevane a hneď odísť.
- Keď máš ísť okolo tých, ktorí ťa bijú, berú ti veci, nechodievaj sám. Počkaj na nejakú skupinku, pridaj sa k nim, aj keď ich vôbec nepoznáš.
- Vyhýbaj sa miestam, kde by ťa mohol niekto zbiť, zobrať ti niečo alebo ťa inak trápiť. Keď nemáš kamarátov, skús si ich nájsť. Možno má niekto v tvojom okolí rovnaké problémy ako ty. Skús sa s ním spojiť.
- Zaznamenávaj si všetko, čo ti robia, kedy, kde a kto ti čo urobil a povedal.
- Keď si myslíš, že sa nemôžeš zdôveriť nikomu, zavolaj na linku dôvery alebo do Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
- V škole skús nájsť dôveryhodnú pani učiteľku, výchovnú poradkyňu alebo aspoň spolužiaka, ktorému sa zdôveríš.
- Povedz o svojich problémoch rodičom a požiadaj ich o radu. Ty ich pomoc a podporu potrebuješ oni sa určite budú snažiť pomôcť ti.
Kyberšikana
Prebieha na internete, sociálnych sieťach, cez emaily, správy, s cieľom vysmievať sa, ubližovať, ponížiť, zraniť. Drobné posmešky, „vtipné“ prezývky, nadávky, ohováranie, výsmech a ponižovanie ešte nemusia byť šikanovaním, ale negatívne zážitky do vzťahov medzi ľuďmi vnášajú. Úlohou rodičov a učiteľov je naučiť deti, ako sa správať na internete, čo zverejňovať a čo nie, okamžite reagovať, ak sa deje niečo zlé.
https://www.kybersikanovanie.sk/
Dôležité kontakty
Linka, ktorá má uši pre všetky deti 055/234 72 72 (pracovný deň od 14.00 do 20.00 hod.)
Linka detskej istoty Slovenského výboru UNICEF (bezplatná linka) 0800 112 112
Linka detskej dôvery 0800 117 878
Linka nádeje +421 48 414 67 77
