Tolerancia je znášanlivosť, základný princíp spolužitia a demokratického postoja voči každému, kto sa líši farbou pleti, pôvodom, kultúrou, jazykom, zvykmi a tradíciami, názormi, spôsobom života. Je to odmietanie predsudkov vo všetkých oblastiach ľudského spolužitia. Tolerancia súvisí so slobodou a autenticitou (hodnovernosťou) človeka. Východiskom tolerancie musí byť porozumenie, snaha pochopiť druhého, ochota prijať odlišnosti, spoznať jeho kultúru, tradície, celý spôsob života. Čím viac niekoho chápeme, tým viac sme ho schopní tolerovať.
 
Ako učiť deti tolerancii
Tolerancia je vlastnosť, ktorej sa učíme celý život. Od útleho veku prechádzame rôznymi situáciami a riešime ich podľa vzorov,  ktoré sme odpozorovali. Dieťa potrebuje vnímať pozitívny obraz o sebe aj o druhých. Rodič formuje postoj dieťaťa k rozdielom, ktoré vidí a na ktoré sa aj pýta. Deti sú prirodzene otvorené a na jednoduché otázky, potrebujú jednoduché pozitívne odpovede. Sú tolerantné do takej miery, do akej sú tolerantní ich rodičia. Rovnako to platí o vďačnosti, úcte a slušnosti. 
 
Sebaúcta podmieňuje toleranciu
„Integrita, poctivosť, zodpovednosť, súcitenie, láska a kompetencia – to všetko sa prejavuje u ľudí, ktorých sebaúcta je vysoká. Cítime, že na nás záleží, že svet je lepším miestom, pretože sme tu my. Máme vieru vo vlastné schopnosti. Vieme požiadať niekoho o pomoc, ale veríme, že sa vieme sami rozhodovať a sme si napokon svojim najlepším zdrojom. Vedomí si svojej ceny sme ochotní vidieť a rešpektovať hodnotu iných. Svoje city neobmedzujeme nijakými pravidlami. Vieme tiež, že nemusíme konať na základe svojich citov.  Máme možnosť voľby. Svojou inteligenciou ovládame svoje konanie. Vyžaruje z nás dôvera a nádej. Keď ľudia sami seba hodnotia nízko, očakávajú, že ich iní budú podvádzať, utláčať a podceňovať. Očakávajú to najhoršie a často sa im to stane. V obrane sa schovávajú za múr nedôvery a dostávajú sa do stavu opustenosti a izolácie. Nedokážu jasne vidieť, počuť, myslieť a preto majú sklon k ponižovaniu a podceňovaniu iných.“ (Virgínia Satirová, Kniha o rodine, Praha 1994)